Použil som dáta zo Shillerovej stránky www.irrationalexuberance.com. Vytvoril som akciový index začínajúci v roku 1871 a peňažný index, ktorý bol vytvorený z úrokových sadzieb 10 ročných štátnych dlhopisov znížených o 2% výnos. Následne použijeme nasledovné dve pravidlá.
1. Predáme akcie a presunieme prostriedky do peňažných inštrumentov tento mesiac ak akcie boli pod 10 mesačným kĺzavým priemerom predchádzajúci mesiac.
2. Kúpime akcie tento mesiac ak predchádzajúci mesiac boli nad 10 mesačným kĺzavým priemerom.
Teda aplikujeme toto striktné pravidlo -> striktné preto, lebo síce poznáme signál už na konci predchádzajúceho mesiaca ale kupujeme alebo predávame až v tomto mesiaci. Tento postup prináša realistickosť a tým aj trošku znižuje výkonosť v porovnaní voči tomu keď by sme robili obchody na konci mesiaca, kedy sme dostali signál.
Môžeme vidieť, že naša výkonnosť v prípade, že používame časovanie trhu je trošku horšia ako v prípade, že ho nepoužijeme. To je však nízka cena za to o koľko nám klesla volatilita portfólia a hodnota maximálneho poklesu portfólia aj 95teho percentilu. Naše Sharpe ratio nám takto stúplo o 50%.
Aj na grafoch je vidieť, že poklesy sú nižšie a krivka výkonnosti je rovnejšia. Časovanie trhu teda naozaj nie je nástroj na zvýšenie výkonnosti, ale je skvelé na zníženie podstupovaného rizika.
Ale ako a prečo sa tieto rizikové parametre zlepšili? Jednoduchý kĺzavý priemer núti investora vystúpiť z trhu v čase keď trh vstupuje do periódy vyššej volatility. Svojím spôsobom je to stop-loss pravidlo. Finančné trhy zvyknú mať takzvané fat-taily, čo sú periódy, kedy je vysoká volatilita a vysoké riziko strát. Časovanie trhov chráni investora pred vstupom do týchto období.
No comments:
Post a Comment